História
Kecak, od tranzu k javisku
Ako sa zbor z balijského tranzového rituálu stal v 30. rokoch 20. storočia drámou Rámájana pre návštevníkov a čím kecak je a čím dnes už nie je.
Vyberte si noc na pláži Melasti ↗Rýchla odpoveď
Kecak je javisková forma 20. storočia postavená na staršom rituáli. Jeho zbor pochádza zo sanghyangu, posvätných balijských tranzových tancov, pri ktorých sa verí, že do tanečníka vstupuje neviditeľná sila. V 30. rokoch 20. storočia Walter Spies, maliar a hudobník z Nemecka, a balijský tanečník Wayan Limbak pretvorili spev na drámu Rámájana pre zahraničné publikum a Limbakove turné súbory ju preslávili v zahraničí. To, čo sledujete v Melasti, je práve táto javisková forma.
Rituálne korene
Sanghyangové tance spočívajú na viere, že do tela tanečníka v tranzu môže vstúpiť duch, hyang. Sú posvätné a vykonávajú sa výlučne pri balijských náboženských obradoch, v variantoch, ktoré zahŕňajú tancujúce dievčatá v tranzu i muža, ktorý preberá pohyby opice, za sprievodu spievajúceho zboru. Kecak sa opisuje ako forma s koreňmi v sanghyangu, tranzovom exorcistickom tanci, pôvodne rituál v tranzu sprevádzaný mužským zborom. Práve tento zbor sa zachoval do javiskovej podoby.
30. roky 20. storočia
Walter Spies, ktorý sa v roku 1927 usadil v Ubude, sa hlboko zaujímal o tento rituál a upravil ho na drámu s tancom podľa Rámájany pre západné turistické publikum. Spolupracoval s indonézskym tanečníkom Wayanom Limbakom, ktorý kecak spopularizoval organizovaním medzinárodných turné balijských súborov. Učenec a choreograf I Wayan Dibia kladie dôraz inak: naznačuje, že miestni umelci formovali túto podobu skôr, než ju Spies vôbec videl, a že Limbak zaviedol barisové pohyby do úlohy vedúceho zboru už v 20. rokoch.
Hlasy namiesto gamelanu
Neobvyklé na kecaku v porovnaní s väčšinou balijských tancov je to, že chýbajú nástroje. Iné tanečné drámy nesie gamelanový orchester; kecak využíva výlučne ľudský hlas. Limbakovi a Spiesovi sa pripisuje zásluha za nahradenie orchestra cakovým zborom a indonézske ministerstvo cestovného ruchu opisuje tanečníkov sedia v kruhu a odriekavajúcich rytmus bez gamelanu. Spev sa stal jedným z najznámejších zvukov Bali, desaťročia sa objavuje vo filmových soundtrackoch a popových piesňach.
Uvádzané pre návštevníkov
Kecak bol od začiatku formovaný pre publikum a dodnes zostáva predstavením. Wikipedia uvádza, že predstavenia sa konajú každý večer v chrámoch Uluwatu a Tanah Lot a na pódiách postavených pre kecak aj inde, vrátane Ubudu, kultúrneho parku Garuda Wisnu Kencana a pláže Pandawa. Tanečníci zvyčajne pochádzajú z neďalekých dedín, predstavenie často zlaďujú s inou prácou a sú platení z tržieb za vstupenky. Melasti Beach je jednou z týchto scén, prevádzkovanou pre návštevníkov pri západe slnka.
Stále sa mení
Kecak od svojho vzniku predvádzajú prevažne muži a prvá ženská skupina kecaku vznikla v roku 2006. Trance úplne nezmizol: počas spaľovania Hanumana môže byť tanečník v tejto úlohe požehnaný kňazom a upadnúť do tranceu pre tanec kopania do ohňa. Balijský tanec ako celok uznalo UNESCO v roku 2015 naprieč tromi žánrami, od posvätného po zábavný — pripomienka, že na Bali sa hranica medzi rituálom a predstavením vedie s rozvahou.
Čím kecak je a čím nie je
Je to živá balijská umelecká forma so skutočnými rituálnymi koreňmi a dlhou, mnohokrát diskutovanou históriou ako predstavenie pre cudzincov. Nie je to chrámový obrad, na ktorý vám dovolili pozerať sa, a vo svojej súčasnej podobe nemá stáročia. Vedieť to nerobí tú hodinu menej pôsobivou; uľahčuje to vidieť, čo počujete. Kruhy hlasov, z tranceu zrodený spev a Ramayana — to všetko pochádza z Bali, poskladané do formy, ktorá sa pre návštevníkov inscenuje už takmer storočie.
Zdroje